Končistá

cestou dole z Lúčneho sedla vo vymletom hladkom žľabe sme mali i šťastie, poriadny lejak sa spustil, keď už sme boli "v bezpečí", v suti pod sedlom. Kým sme zišli k Ľadovému plesu, bolo po daždi. Na chvíľu i slnko vykuklo. Bolo to nádherné divadlo, postupne sa s hukotom púšťali spod Končistej spenené vodopády, asi 10 minútové predstavenie bolo strhujúce, v nemom úžase sme ticho stáli a vychutnávali sme si ho. Po chvíli sa znova zatiahlo a začalo mrholiť. K chate sme prišli mokrí a usmiati.